top of page
Search
Writer's pictureRóbert Barcík

Príbehy, ktoré neboli napísané

Počas písania mojej knihy "Zrkadlo umelej inteligencie" som sa stretol s mimoriadnou rozmanitosťou príbehov z dejín ľudstva. Každý z nich je presvedčivou výpoveďou, každý z nich nás dokáže niečo cenné naučiť. A predsa som sa napriek prirodzenému pôvabu týchto príbehov vedome rozhodol, že niektoré z nich nepremením do písanej podoby. Poďme sa ponoriť do niekoľkých nevypovedaných príbehov a preskúmať faktory, ktoré ma viedli k tomuto rozhodnutiu:


1. Katastrofa Hindenburgu: Neoblomnú vieru v bezpečnosť a budúcnosť vzducholodí ovplyvnila "heuristika vplyvu", keď sa ľudia sústredili na pozitívne aspekty cestovania vzducholoďou a bagatelizovali potenciálne riziká.

2. Jadrová katastrofa vo Fukušime: Japonská vláda a jadrový priemysel boli príliš optimistickí, pokiaľ išlo o bezpečnosť jadrových elektrární.

3. Španielska inkvizícia: Počas španielskej inkvizície (1478 - 1834) sa katolícka cirkev zamerala na náboženské menšiny, ako sú židia a moslimovia, ktorí boli považovaní za hrozbu pre náboženskú jednotu Španielska. Predpojatosť katolíckej väčšiny viedla k prenasledovaniu a vyháňaniu týchto menšinových skupín.

4. Zákon o vylúčení Číňanov z roku 1882: Zákon o vylúčení Číňanov bol federálny zákon Spojených štátov, ktorý na desať rokov bránil čínskym prisťahovalcom vstúpiť do krajiny. "Predsudok o homogenite" pravdepodobne prispel k negatívnym stereotypom a zovšeobecneniam o čínskych prisťahovalcoch, pričom sa predpokladalo, že všetci sú rovnakí a predstavujú hrozbu pre americkú spoločnosť.

5. Druhá svetová vojna: Versaillská zmluva podpísaná po prvej svetovej vojne zanechala mnoho nevyriešených otázok a hlboko zakorenenú nevraživosť medzi porazenými národmi, najmä Nemeckom. "Zeigarnikov efekt" zohral úlohu pri poháňaní sveta do ďalšieho ničivého konfliktu len o dve desaťročia neskôr, keďže nevyriešené napätie podnecovalo agresiu a bojové akcie.

6. Otrava olovom v meste Flint v štáte Michigan: V dôsledku krízy s vodou v meste Flint, počas ktorej boli zásoby vody kontaminované olovom, miestni a štátni úradníci podľahli "pštrosiemu efektu", keď ignorovali včasné varovné signály a odmietali závažnosť problému. To viedlo k rozsiahlym zdravotným problémom a protestom verejnosti.

7. Bitka pri Little Bighorn: Egocentrická predpojatosť zohrala úlohu v katastrofálnej bitke pri Little Bighorn v roku 1876, keď generál George Custer podcenil počet indiánskych bojovníkov a precenil schopnosti svojich vlastných jednotiek, čo viedlo k zničujúcej porážke americkej armády.

8. Stanfordský väzenský experiment: Táto slávna psychologická štúdia, v ktorej boli účastníkom pridelené úlohy väzňov alebo dozorcov, ilustruje "skreslenie aktéra a pozorovateľa". Dozorcovia pripisovali svoje tvrdé správanie voči väzňom situačným požiadavkám svojej úlohy, zatiaľ čo väzni pripisovali konanie dozorcov ich vrodeným osobnostným vlastnostiam.

9. Kontroverzia očkovania a autizmu: Napriek tomu, že prevažujú vedecké dôkazy o opaku, niektorí ľudia stále veria, že vakcíny spôsobujú autizmus. Toto presvedčenie je založené na "iluzórnej korelácii" medzi načasovaním očkovania a nástupom príznakov autizmu, ako aj na selektívnom zohľadňovaní anekdotických dôkazov.

10. Krviprelievanie a humor: V starovekej a stredovekej medicíne sa vypúšťanie krvi z tela človeka zakladalo na teórii humoru, ktorá tvrdila, že nerovnováha štyroch humorov v tele vedie k chorobám. "Iluzórna korelácia" medzi vypúšťaním krvi a zmiernením symptómov viedla k tomu, že sa táto škodlivá praktika po stáročia bežne používala.


Posudzovanie relevantnosti a stotožnenia sa

V prvom rade som zvažoval relevantnosť a stotožnenie sa s jednotlivými príbehmi. Hoci každý z týchto príbehov nesie dôležité historické ponaučenie, nie všetky sa dali pretkať do rozprávania, ktoré by rezonovalo so súčasným čitateľom. Rozdiel v relevantnosti bol presvedčivým dôvodom, prečo som sa rozhodol niektoré príbehy nepoužiť.


Výzva komplexnosti

Ďalším faktorom bola komplexnosť. Viaceré príbehy boli "obalené" toľkými vrstvami detailov a podrobností, kedy hrozilo, že sa stanú skôr labyrintom, než jasným a prístupným príbehom. Strach z prílišného zjednodušenia alebo, čo je ešte horšie, zo skreslenia, ma nútil postupovať opatrne a vyradiť tieto zložité príbehy.


Vyváženie vplyvu a kontroverzie

Tretím hľadiskom bol potenciálny vplyv, ktorý by každý príbeh mohol mať na čitateľa. Niektoré z príbehov, ako napríklad španielska inkvizícia alebo Stanfordský väzenský experiment, boli napriek svojmu historickému významu poznačené negatívnym názorom a kontroverziou. Chcel som podnietiť introspekciu, nie vyvolať nepríjemné pocity, a preto som sa rozhodol takéto príbehy do knihy nezaradiť.


Harmónia osvietenia a zaangažovania sa

Posledná úvaha v mojom výberovom procese sa točila okolo zložitého tanca medzi osvietenosťou a angažovanosťou. Táto rovnováha bola ústredným bodom každého môjho rozhodnutia: "bude tento príbeh čitateľa informovať a zároveň mu poskytne príjemný čitateľský zážitok?" Príbehy, ktoré boli pochmúrne alebo nejakým spôsobom nerezonovali s prístupom, o ktorý som sa usiloval, boli vynechané, ak sa mi zdalo nepravdepodobné, že túto dualitu vyvážia.



Proces výberu príbehov nebol ani zďaleka jednoduchý, no ukázal sa ako vzácna skúsenosť aj lekcia zodpovednosti. Ako tvorca obsahu sa podobám historikovi, ktorý sa ponára do hlbín minulosti a vyberá naratívy, ktoré by dodali mojej práci hĺbku a farbu. Je to úloha, ktorá si vyžaduje nielen dôkladný výskum, ale aj posúdenie a empatiu.

Aj keď tieto príbehy zostávajú nevypovedané, formovali moje chápanie minulosti a ovplyvnili moju zvyšnú tvorbu. Slúžia ako tiché pripomienky našej zložitej, fascinujúcej a niekedy drsnej spoločnej histórie.





2 views0 comments

Recent Posts

See All

Comentarios


bottom of page